Užíváme cookies, abychom vám zajistili co možná nejsnadnější použití našich webových stránek. Pokud budete nadále prohlížet naše stránky předpokládáme, že s použitím cookies souhlasíte.

NEJPRODÁVANĚJŠÍ

naše cena 3 990 Kč (155 EUR)
skladem
naše cena 1 990 Kč (77 EUR)
skladem

KONTAKTY

Rooty s.r.o.
J. Hloucha 11
37010 České Budějovice
tel: 777 328372
obchod(a)rootyrug.cz

09. 02. 2017 | BLOG

MÔJ ŠKÔLKAR CHODÍ PO ŠPIČKÁCH. MÁM DÔVOD NA PANIKU?

https://www.facebook.com/IdiopathicToeWalkingResearch/videos/807654622687526/

Pokiaľ ste čítanie tohto článku začali pozretím si videonahrávky malého princa Georga, predviedol vám rozkošnú detskú cupitavú chôdzu po špičkách, typickú pre dieťa jeho veku, neznamenajúcu nič viac než to, že to dieťaťu pôsobí momentálnu radosť. Žiaľ, pre mnohých rodičov sa tento typ chôdze stáva nočnou morou. A to v prípadoch, keď ich dieťa odmieta chodiť inak,  prípadne po upozornení zmení štýl chôdze iba na chvíľu a po pár krokoch opäť prestáva zapájať päty. Koľko detí má tento problém, je ťažko odhadnúť.  Časť detí chodí trvale po špičkách zo známych dôvodov, ako sú porucha autistického spektra, mozgová obrna alebo svalová atrofia,  stále viac detí však trávi svoj čas na špičkách z dôvodov, ktoré odborníkom nie sú známe. Je nutné sa znepokojovať, pokiaľ takto chodí dieťa, ktoré nemá žiadne iné viditeľné problémy a blíži sa k školskému veku? Ortopédi, podiatri a fyzioterapeuti tvrdia, že sústavná chôdza po špičkách sa skôr či neskôr prejaví na zdraví detí. Najčastejšie sa uvádzajú ortopedické komplikácie, zmeny na svaloch, skrátenie Achillovej šľachy, poruchy rovnováhy, nemotornosť, riziko pádu, chôdza s vytočenými končatinami, obmedzená hybnosť členkov a bolesť nôh. Preto sa odporúča chôdzu po špičkách konzultovať s odborníkom, zvlášť po treťom roku života dieťaťa.

Ako sa postupuje ďalej?

Najčastejší spôsob, ktorý odborníci skúšajú na úpravu chôdze po špičkách, býva použitie pevnej obuvi,  ortéz či iných viac-menej mechanických pomôcok vrátane nočných dláh. Tie doslova fyzicky  prinútia dieťa došľapovať na päty. Krátkodobo je táto terapia možno funkčná, ale, žiaľ, nevedie k trvalejším zmenám a akonáhle je dieťaťu umožnené chodiť voľne, opäť sa vracia k chôdzi po špičkách. Vedci vyskúšali aj iné spôsoby: aplikáciu botulotoxínu v kombinácii s terapiou ortézami, rehabilitácie dolných končatín, operácie Achillových šliach či aplikácie senzomotorických vložiek priamo v obuvi detí. Bez väčšieho úspechu. Skutočne účinná terapia teda v súčasnosti nie je známa.

Existuje pre takéto deti svetlo na konci tunela?

Čo ešte môže urobiť rodič takéhoto dieťaťa? Nájdeme aj nejaké pozitívne príklady, keď sa darí chôdzu po špičkách obmedzovať? Riešením môže byť taktilná stimulácia chodidiel.  Taktilná stimulácia znamená podnecovanie a povzbudzovanie dotykom. Koža ako taká je jedným z primárnych zmyslových orgánov dieťaťa.  V tomto prípade nás zaujímajú najmä plosky chodidiel a receptory v nich, prípadne receptory v členkoch,  ktoré môžeme pozitívne stimulovať a aktivovať centrálnu nervovú sústavu. V poslednom období sa objavilo niekoľko nádejných štúdií, ktoré ukázali na spojitosť medzi taktilnou stimuláciou a chôdzou po špičkách. Podľa týchto zdrojov stojí za to  vyskúšať prirodzene dráždivé a nepravidelné povrchy, na ktorých sa dieťa prechádza bosky.

 

 

A budú tieto aktivity naozaj fungovať?

Americká detská fyzioterapeutka Dr. Rebecca Talmud taktilnú stimuláciu označuje ako veľmi úspešnú, pričom vychádza zo svojej niekoľkoročnej praxe s malými deťmi.

Ak teda chcete vyskúšať tú najjednoduchšiu terapiu, dovoľte svojmu dieťaťu behať bosky doma i vonku podľa počasia. Ak to dieťa netoleruje, ponechajte mu ponožky. Rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele, ktorých integrácia je pre zdravý pohyb kľúčová. Je dobré si uvedomiť, že celú svoju evolúciu človek prežil bosý na pestrom povrchu a taktilná stimulácia chodidiel tak bola stopercentná a nikdy nekončiaca. Odborníci pripúšťajú, že časť detí chodí po špičkách z nedostatku zvyku na pestrý povrch, keď reagujú precitlivelo na akýkoľvek podnet na chodidlách a snažia sa mu vyhnúť práve postavením sa na špičky, prípadne kompenzujú nedostatok podnetov presunutím tlaku z celého chodidla na jeho prednú časť, aby pozmenili proprioceptívny vstup v členkoch, kolenách, či dokonca kĺboch prstov na nohách.  V týchto prípadoch sa dá hovoriť o civilizačnej poruche spôsobenej obúvaním a umelými nepodnetnými povrchmi a jedinou jej nápravou je vystavovanie chodidiel nerovnomerným a zaujímavým povrchom rovnako, ako vystavujeme dlane rôznym tvarom, teplotám a štruktúram. U detí je nanajvýš dôležité myslieť na to ešte predtým, než si chôdzu po špičkách zautomatizujú a presunú do podvedomia. Potom je už náprava veľmi komplikovaná.

Ďalšie tipy na úpravu chôdze po špičkách:

http://www.orthosa.com.au/toe-walking/

https://www.aea267.k12.ia.us/sped/services/physical-therapy/resources-for-parents-and-caregivers/toe-walking/

Zdroje:

http://www.acpoc.org/newsletters-and-journals/2009_01_005.asphttps://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27089542

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23467862

http://www.gaitposture.com/article/S0966-6362(16)30382-4/abstract

https://repository.library.fresnostate.edu/bitstream/handle/10211.3/159959/THOMPSON_Jessica.pdf?sequence=1

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26733505

http://scholarworks.gsu.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1011&context=kin_health_diss

http://blog.dinopt.com/toe-walking/